Základné informácie o ľudskej pokožke: Toto by ste určite mali vedieť!

Ľudská koža je komplexný orgán a jej povrch tvorí približne 1,5 až 2 m2, čo predstavuje okolo 16 % celkovej hmotnosti človeka, v priemere cca 7-10 kíl. Pokožka poskytuje bariéru medzi naším vnútrom a vonkajším svetom.

Má niekoľko dôležitých úloh, najmä z pohľadu zdravia:

• Chráni nás pred UV žiarením.
• Zabraňuje strate vody z organizmu.
• Účinne zabraňuje prechodu baktérií, mikróbov a alergénov do nášho tela.
• Má termoregulačnú funkciu, ktorú zabezpečujú cievy vo vnútri pokožky.
• Je miestom produkcie vitamínu D.

Koža sa skladá z troch vrstiev:

• EPIDERMIS
• DERMIS
• HYPODERMIS

Spodná vrstva hypodermis je tvorená vrstvou tuku a nachádzajú sa tu i cievy a kolagénové vlákna.

Zo strednej vrstvy – dermis – vyrastajú chlpy, vlasy i nechty, nájdeme v nej i krvné vlásočnice, vlasové folikuly, nervy, potné a mazové žľazy.

Epidermis (pokožka)

Je to časť kože, s ktorou sa denne stretávame, vidíme ju na povrchu a môžeme sa jej dotknúť. Chráni pred baktériami, toxínmi a transepidermálnou stratou vody. Tvorí ju 5 vrstiev keratinocytov. Sú to hlavné pokožkové bunky, ktoré predstavujú až 95 % všetkých buniek v ľudskej pokožke. Skladajú sa najmä z bielkoviny keratín a tiež z melanínu, ktorý našej pokožke dodáva farbu.

1. Stratum basale – najspodnejšia vrstva epidermis, v ktorej dochádza k tvorbe keratinocytov. Trvá v priemere 30 dní, kým sa keratinocyt dostane z najspodnejšej vrstvy na povrch.
2. Stratum spinosum – v druhej vrstve sa tvorí keratín.
3. Stratum granulosum – v tretej vrstve štartuje proces keratinizácie (keranocyty sa posúvajú smerom k povrchu kože, dozrievajú a menia sa – inak sa tomu hovorí aj zrohovatenie vrchnej vrstvy pokožky).
4. Stratum lucidum – v štvrtej vrstve menia bunky tvar, sú sploštené a pevne k sebe stlačené.
5. Stratum corneum – najvyššia vrstva epidermis, kde sa nachádzajú póry potných žliaz a ústia mazových žliaz.

Hrúbka epidermis sa u každého človeka líši a tiež sa líši aj na rôznych miestach tela. Inak sa správa pokožka na nohách, kde jej hrúbka je v priemere 1-5 milimetrov a inak sa správa na tvári. Na tvári je jej priemerná hrúbka 0,1 milimetra, v okolí očí dokonca len 0,05 milimetra. 

• Keranocyty – produkujú proteín keratín, ktorý zabezpečuje pokožke vodoodolnosť a ochranu (nepriepustnosť).
• Melanocyty – produkujú pigment melanín, ktorý dodáva pokožke farbu a chráni ju pred UV žiarením.
• Langerhansove a merkelové bunky – jedná sa o imunitné a senzorické bunky.

Dermis je silná, pružná a pevná stredná vrstva kože, ktorá je tvorená dvoma tenšími vrstvami:

• Stratum reticulare – spodná, hlboká a silná vrstva, ktorá tvorí hranicu s podkožím.
• Stratum papillare – tvorí vlnitú hranicu s epidermis.

Dermis je bohatá na krvné vlásočnice, ktoré odstraňujú škodliviny (epidermis krvné vlásočnice nemá a dermis už áno). Z dermis vyrastajú chlpy, vlasy aj nechty. Nachádzajú sa tu aj potné a mazové žľazy a rôzne telieska, citlivé na dotyk, chlad, teplo a bolesť. Hlavné stavebné zložky dermis sú kolagén a elastín, ktoré sú ešte navyše obklopené gélovou hmotou (s obsahom kyseliny hyalurónovej).

• Kolagén je proteín, ktorý tvorí stavbu buniek a poskytuje pokožke pružnosť. Pokožka obsahuje až 16 druhov kolagénu.
• Elastín je spojivový proteín, ktorý poskytuje pokožke elasticitu.
• Kyselina hyalurónová je polysacharid (glykosaminoglykán) a má schopnosť na seba naviazať až 1000 násobok svojej hmotnosti vody.

K redukcii kolagénu a k postupnej degradácii dochádza približne od 25. roku života, pokožka začína starnúť a každý rok jeho obsah v pokožke klesne až o cca 1 %. Vplyv na množstvo úbytku kolagénu má nielen správna starostlivosť, ale aj dedičnosť, prostredie, v ktorom žijeme a životný štýl. Napríklad u fajčiara je úbytok kolagénu vyšší, ako u nefajčiara.

Obľúbené sérum alebo krém sú tvorené z molekúl látok, ktoré obsahujú. Každá jedna takáto molekula má svoju vlastnú veľkosť, nesie si so sebou svoj vlastný náboj a každá sa správa inak. V prípade, že nanesiete sérum s napr. glycerínom na pleť, tak tá molekula glycerínu podľa jej formy môže penetrovať do spodnej vrstvy Epidermis – stratum basale. Epidermis nemá cievne/krvné zakončenia. V tom je rozdiel medzi absorpciou (látka sa dostane do dermis a tým pádom môže aj do krvi) a penetráciou (látka penetruje len do najspodnejšej vrstvy epidermis, do dermis sa však už nedostane).

Existujú aj rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú penetráciu molekuly do pokožky. Najhlavnejšie z nich sú:

• koncentrácia molekuly v produkte/formulácii
• veľkosť molekuly
• náboj molekuly
• zdravie pokožky
• rozpustnosť molekuly
• miesta aplikácie na tele
• množstvo vlhkosti v pokožke
• teplota pokožky – čím je pokožka teplejšia, tým je „tekutejšia“ tuková bariéra a ľahší prechod molekuly

Existujú aj takzvané „urýchľovače“ alebo nosiče molekúl, ktoré zvýšia a uľahčia penetráciu molekuly do pokožky. Medzi najčastejšie skupiny látok, ktoré urýchľujú penetráciu aktívnych látok a celkového produktu do pokožky sú okluzíva, estery, rozpúšťadlá, surfaktanty, enzýmy a ceramidy. Taktiež na zvýšenie penetrácie existujú rôzne nástroje. Napríklad ultrazvuk, zahrievanie alebo technika microneedling (mikroihličkovanie). Niektoré z chemických látok, ktoré penetrujú do pokožky, prídu do styku s prírodnými enzýmami v koži, ktoré môžu chemickú látku buď aktivovať, deaktivovať, alebo zmeniť na novú zlúčeninu. Patrí sem napríklad i konverzia retinolu na kyselinu retinovú, ktorú je schopná naša pokožka prijať a profitovať z nej. Aj preto sú v niektorých produktoch urýchľovače penetrácie, aby sa látka dostala na presné miesto určenia a docielil sa požadovaný efekt.

Absorpcia, na rozdiel od penetrácie, je prechod molekuly cez celú epidermis až do dermis. V dermis sa nachádzajú krvné vlásočnice a látka môže prestúpiť až do krvného obehu. Na tomto princípe fungujú napríklad nikotínové náplasti. V dermis sa nachádza kolagén a elastín, proteíny, ktorých úbytok spôsobuje starnutie pokožky. V prípade, že sérum alebo krém sľubuje antiage efekt, je nutné, aby sa absorbovali. Avšak nie všetky produkty, ktoré antiage efekt sľubujú, majú natoľko malé molekuly.

Naša pokožka nás má chrániť pred vonkajším svetom a pokiaľ ju v tejto ochrane podporujeme, robí to naozaj dobre!