Kožná bariéra, základ všetkého

Je mimoriadne dôležité sa o ňu náležite starať, vedome (a pokiaľ možno ani nevedome) ju nepoškodzovať. Je to vrchná vrstva pokožky (latinsky stratum corneum) a má naozaj dôležitú úlohu. Chráni nižšie vrstvy kože pred vplyvmi okolia, pred rôznymi baktériami, patogénmi, alergénmi a voľnými radikálmi (napríklad UV žiarenie a smog). Jej druhá nemenej dôležitá funkcia je zabraňovať nadmernej transepidermálnej strate vody, čo v praxi znamená prirodzená strata vody z organizmu cez pokožku. Kožná bariéra veľmi úzko súvisí aj s celkovou hydratáciou pokožky.

Najčastejším znakom je dehydratácia pokožky, čo je stav, väčšinou dočasný, spôsobený práve narušením kožnej bariéry. Ďalšími znakmi sú suchosť, tvorba suchých červených svrbiacich miest (niečo ako ekzém) na všetkých typoch pokožky, zvýšená citlivosť či zvýšený výskyt akné. Takisto pnutie, zdrsnenie či náhly vznik nezrovnalostí v textúre pokožky úzko súvisí s narušením/poškodením kožnej bariéry.

Medzi najčastejšie príčiny sa radí preexfoliovanie (pre-peelingovanie) pleti. Hovoríme najmä o chemickej exfoliácii, kedy v honbe za vyriešením všetkých problémov od akné, po pupáčiky či mílie radíme do rutiny príliš veľa chemických exfoliantov (AHA/BHA/PHA kyselín). Pozor, v tomto prípade platí, že menej je viac a všetkého veľa škodí. Exfoliácia pleti by mala prebiehať pri suchej pleti max. 1x do týždňa a pri mastnej pleti max. 2x do týždňa. Preexfoliovaná pleť je silno dehydrovaná a má narušenú kožnú bariéru. Vo výsledku sa napríklad akné nezredukovalo, práve naopak, tvorí sa ho kvôli narušenej kožnej bariére ešte viac. Tak isto sa nezredukoval maz, naopak, dehydrovaná pleť s narušenou kožnou bariérou sa v záujme o svoju ochranu ešte viac a viac mastí. Bonusom k tomu všetkému sú úž spomínané ekzémy, suché šupinkové a svrbiace miesta a mnohé iné ťažkosti.

Medzi ďalšie príčiny narušenia kožnej bariéry sa radí aj prirodzené starnutie pleti (pokožka už začína byť oslabená), genetické faktory (atopický ekzém a iné kožné problémy majú problémy s kožnou bariérou), tonery s vysokým obsahom denaturovaného alkoholu (takzvané odmasťujúce), suché podnebie/klíma, abrazívne čistiace produkty (napríklad gély so zrniečkami – mechanický peeling), zaručené domáce tipy a triky (citrón ani sóda bikarbóna na pleť nepatria) a v neposlednom rade nepoužívanie opaľovacieho krému s SPF faktorom.

Stratum corneum (najvrchnejšia vrstva pokožky – bariéra) je tvorená pevnými, vodoodolnými mŕtvymi bunkami – korneocytmi. Korneocyty sú zliate do lipidového medzibunkového matrixu (membrány), ktorá je tvorená najmä z lipidov – cholesterolu, mastných kyselín či ceramidov. Táto membrána zabraňuje dehydratácii a zaisťuje potrebnú priepustnosť vlhkosti a hydratácie. Korneocyty sú spojené väzbami – korneodesmozómami, ktoré sú tvorené z bielkovín a ceramidov.

Obr: Štruktúra zdravej vrchnej vrstvy pokožky – stratum corneum

Korneocyty obsahujú zlúčeniny, ktoré sa označujú ako prirodzený zvlhčujúci faktor – NMF (z anglického Natural Moisturizing Factor). Hrajú naozaj zásadnú úlohu pri hydratácii pokožky. Medzi hlavné NMF patria aminokyseliny a ich deriváty, kyselina mliečna, urea a cukry či minerály (sodík, vápnik, horčík a draslík). Medzibunková membrána (matrix) pomáha predchádzať strate NMF. Ak sa totiž NMF z korneocytov stráca, alebo ich majú nedostatok, pokožka je suchá, drsná a šupinatá.

V zdravej pokožke je vrchná vrstva (kožná bariéra) pokožky nepreniknuteľná pre už spomínané alergény či patogény. Nedochádza k tiež ani k nadmernej transepidermálnej strate vody. Keď však príde k narušeniu kožnej bariéry a dehydratácii pokožky, korneocyty sa zmenšia a medzi nimi vzniknú trhliny. To umožňuje aj dráždivým látkam preniknúť do stratum corneum, čo spôsobí zápalovú reakciu, svrbenie, pnutie a ďalšie iné poškodenia pokožky.

Obr. Poškodená vrchná vrstva pokožky – stratum corneum:

V zdravej pokožke dochádza k nepretržitému pohybu vody zo spodných vrstiev pokožky do tej najvrchnejšej, kde sa následne odparuje. Bežne sa tomu hovorí transepidermálna strata vody (TEWL). Je to celkové množstvo odparenej vody z pokožky, alebo inak povedané, strata, ktorá je pasívna a prirodzená. NMF, medzibunkový matrix a korneocyty udržiavajú TEWL na optimálnej úrovni.

Ak je pokožka poškodená fyzikálnymi či chemickými faktormi, bariérová funkcia je narušená a dochádza k nadmernej strate vody. Tento jav naďalej zhoršuje obranyschopnosť kožnej bariéry. Keď je pokožka z dôvodu straty vody nadmerne suchá, stráca pružnosť, praská, prípadne sa odlupuje. Voda však nezvýši vlhkosť v pokožke. Oveľa dôležitejšia je lipidová vrstva (medzibunkový matrix), ktorý chráni pred nadmernou stratou vody a takisto pred narušením kožnej bariéry.

V prípade už poškodenej kožnej bariéry, ktorá sa prejavuje znakmi spomenutými vyššie, je dočasne vysadiť všetky chemické, mechanické a enzymatické exfolianty (AHA/BHA/PHA kyseliny, čiastočky a enzýmy z ovocia v produktoch), tak isto produkty s obsahom látok, ktoré urýchľujú bunkovú výmenu (napríklad retinoidy) a rovnako aj látky, ktoré zvyknú narobiť zle aj bez poškodenej kožnej bariéry, lebo penetrujú hlbšie do pokožky (parfumáciu a esenciálne oleje – vonné látky). Mimoriadne dôležitá je aj denná aplikácia a následná reaplikácia SPF krému. Držte sa základnej rutiny – jemné odlíčenie a čistenie, hydratačný krém a krém s SPF, ešte môže pomôcť upokojujúce a hydratačné sérum. Ráno pleť vyčistíte, nanesiete sérum, krém a potom opaľovací krém. Večer pleť odlíčite a pokračujete rovnako, ako ráno, ale už bez krému s SPF (tzn. čistenie-sérum-krém). Je dôležité najskôr dať do poriadku kožnú bariéru a potom sa sústrediť na iné problémy s pleťou, ako je napríklad už spomínané akné. Látky v skin care, ktoré môžu významne pomôcť s obnovou kožnej bariéry sú napríklad ceramidy, skvalán, jojobový či pupalkový olej, niacinamide, vitamín E (tocopherol), mastné kyseliny (linolová a linoleová) a bambucké maslo.

Celkovo s kožnou bariérou úzko súvisí aj používanie krémov s obsahom hydratačných látok na dennej báze. Každá pleť potrebuje krém s obsahom hydratačných látok, bez ohľadu na typ či stav pleti.