Hyperpigmentácia – ako vzniká a ako sa dá proti nej bojovať?

Za sfarbenie pokožky, vlasov ale aj očí je zodpovedný pigment melanín, ktorý ochraňuje bunky pred UV žiarením. Melanín produkujú bunky - melanocyty, za prítomnosti enzýmu tyrozinázy. Melanín sa potom z melanocytov presúva do kožných buniek – keratinocytov.

Medzi najhlavšie spúšťače hyperpigmentácie patrí ultrafialové žiarenie. Pokožka, ktorá sa pred slnečným ultrafialovým žiarením snaží ochrániť bunky, tvorí totiž nadmerné množstvo melanínu a tak dochádza nielen k opáleniu či spáleniu pokožky, ale aj k tvorbe hyperpigmentácií či inak povedané, pigmentových škvŕn. Medzi druhý najčastejší spúšťač patrí zápalový proces, ako je napríklad akné, ekzém či rôzne druhy dermatitíd. Zápal opäť vyvolá zvýšenú tvorbu melanínu, ktorej výsledkom sú hyperpigmentácie. Hyperpigmentácia tiež môže postihnúť ženy s rôznymi hormonálnymi výkyvmi ako je napríklad tehotenstvo či klimaktérium. Táto hyperpigmentácia sa odborne nazýva melasma. Hyperpigmentáciu tiež môže vyvolať užívanie liekov, rôzne choroby či prekonanie traumy pokožky – napríklad popálenie či rana. Určitým spôsobom do tvorby hyperpigmentácií vstupuje aj genetika.

ako sme už povedali, vzniká po zápale na pokožke, najčastejšie po akné a ekzéme. Ak vznikne zápal, pokožka vylučuje z melanocytov nadmerné množstvo pigmentu. Preto je pokožka v mieste zápalu aj po zahojení tmavšia. Záleží od veľkosti zápalu aj jeho dĺžky. Čím dlhšie zápal pretrvával, tým väčšia hyperpigmentácia na jeho mieste vznikne. Aj keď slnečné žiarenie nie je primárnym spúšťačom pozápalovej hyperpigmentácie, môže ju značne zhoršiť. 

stále nie je úplne jasné, čo presne melasmu spôsobuje. Súvisí s ňou aj citlivosť na estrogén a progesterón. Napríklad aj antikoncepčné pilulky, tehotenstvo či hormonálna terapia môžu byť spúšťačmi melasmy. Taktiež stres a ochorenie štítnej žľazy sa tiež považujú za jednu z príčin vzniku tejto hyperpigmentácie. Melasma postihuje viac ženy, ako mužov, ale zriedkavo sa môže vyskytnúť aj u nich. Slnečné žiarenie ide ruka v ruke s tvorbou melasmy – čím menej je pokožka chránená pred slniečkom, tým väčší nábeh na tvorbu melasmy má. Melasma sa najčastejšie objavuje na lícach, čele, nose, brade a ramenách či dekolte – miestach najviac vystavovaných slnečnému žiareniu.

narozdiel od melasmy nejde o celoplošné hyperpigmentácie, ale o ploché, ohraničené (napr. ovál/kruh) škvrny, ktoré sa môžu aj zgrupovať a vytvárať veľké, ohraničené útvary. Vznikajú na tých častiach pokožky, ktoré sú vystavované slnečnému žiareniu vo vysokej miere. Najdôležitejšou prevenciou proti tomuto typu škvŕn je dostatočná ochrana pred slnečným žiarením, ktorá zahŕňa opaľovací krém s vysokým faktorom, slnečné okuliare, klobúk a to nie len počas pobytu pri mori alebo na dovolenke.

Pri adekvátnej starostlivosti o pokožku by postupne mali blednúť. Ide nielen o dennú aplikáciu opaľovacieho krému, ktorý je pri hyperpigmentáciách kľúčový, ale napríklad aj o kombináciu s antioxidantami, ktoré pleť chránia spolu s opaľovacím krémom. Antoxidanty bojujú proti voľným radikálom, ktoré napádajú naše kožné bunky a degradujú ich. Antioxidanty im poskytnú voľné elektróny a tým ich neutralizujú. Najväčším voľným radikálom je slnko a jeho žiarenie.

V prípade cieleného riešenia hyperpigmentácií sa črtajú 2 možnosti:

Profesionálne ošetrenie napr. pomocou chemických peelingov, laserového resurfacingu, mikrodermabrázie či mikroihličkovania…

Alebo beh na dlhšiu trať – riešenie pomocou aktívnych látok v bežne dostupnej kozmetike. Pozrieme sa práve na tie aktívne látky a ich funkciu pri riešení hyperpigmentácií.

Spomaľovače tvorby enzýmu tyrozinázy (inhibítory):

• Kyselina kojová
• Alpha arbutin
• Retinoidy
• Kyselina azelaová (vhodná aj pre tehotné)
• Vitamín C vo forme L-ascorbic acid (vhodný aj pre tehotné)

môžu urýchľovaním bunkovej obnovy inhibovať (zabraňovať) tvorbe melanogenézy (proces, pri ktorom sa tvorí melanín – pigment spôsobujúci sfarbenie pokožky) a taktiež spomaľovať tvorbu enzýmu tyrozinázy, ktorý sa na tomto procese rovnako podieľa. Pri aplikácii retinoidov (kategória, do ktorých patrí napríklad retinol, retinal či ester retinyl palmitate) je opaľovací krém samozrejmosťou. Odporúča sa ich aplikovať len na večer a pre tehotné ženy sa odporúča retinoidom v tehotenstve vyhnúť.

je derivátom hydrochinónu, ktorý je v EÚ zakázaný vo voľnopredajnej kozmetike. Derivát Alpha arbutín sa štiepi na glukózu a hydrochinón priamo v pokožke a EÚ povoľuje jeho použitie v kozmetike do 2% v prípade produktov na tvár a do 0.5% v prípade produktov určených na telo. Zastáva aj antioxidačnú funkciu, pokožku rozjasňuje, zosvetľuje pozápalové a slnečné hyperpigmentácie a je jemný, dobre tolerovaný pokožkou. Pokiaľ to pleť toleruje, dobre sa znáša aj s inými aktívnymi látkami v staroslivosti o pleť v rámci jednej rutiny (napríklad retinoidy či kyseliny). Opäť sa neodporúča tehotným ženám.

je prítomná v mnohých japonských jedlách a získava sa fermentáciou húb. V kozmetických prípravkoch nesmie byť jej koncentrácia vyššia ako 1%. Patrí medzi antioxidant a rozjasňujúce kyseliny, avšak pozor by si na ňu mali dať ľudia s alergiami a ekzémami. Patrí medzi potenciálne kontaktné alergény. Rovnako ako Alpha Arbutin rozjasňuje pokožku, zosvetľuje škvrny po akné, jazvičky a pigmentácie a zjednocuje farebný tón pleti. Pri topickej (ručnej) každodennej aplikácii kyseliny kojovej je nutnosťou používať krém s SPF.

je dekarboxylová kyselina, často prítomná v zrnách ako jačmeň, raž a pšenica. Účinná je v kozmetike v koncentrácii už okolo 10% a v niektorých produktoch sa môžeme stretnúť aj s jej derivátom PAD (Potassium Azeloyl Diglycinate), ktorý je stabilnejší a nepodlieha oxidácii – preto sa produkty, ktoré ho obsahujú, ľahšie formulujú. Kyselina azelaová je okrem toho tiež veľmi jemný exfoliant, ktorý vykazuje dobré výsledky aj v liečbe akné vulgaris (v 15-20% koncentrácii). Má antibakteriálne a potizápalové vlastnosti, zjednocuje tón pleti a zosvetľuje pozápalové a slnečné hyperpigmentácie. Je vhodná aj pre tehotné ženy.

Medzi ďalšie aktívne látky, ktoré môžu pomôcť so zosvetľovaním hyperpigmentácií, patria napríklad exfoliačné kyseliny. Tie urýchľujú bunkovú obnovu a radia sa medzi ne AHA (alfahydroxy kyseliny) – glykolová, mliečna či mandľová, BHA (betahydroxy kyseliny ) – kyselina salicylová a PHA (polyhydroxy kyseliny) – glukonolaktón a kyselina laktobiónová.

V prípade topickej aplikácie voľne dostupných kozmetických prípravkov je to beh na dlhšiu trať, čo sa týka zosvetlenia pigmentácií a tiež ich úplnej eliminácie. Je to však vhodná voľba pre ľudí, ktorí chcú pigmentácie riešiť svojou cestou. Pomocnú ruku pri riešení hyperpigmentácií môže podať aj mikroihličkovanie na doma. Ak hyperpigmentácie chcete začať riešiť a aj vyriešiť čo najskôr, vhodnejšie pre vás budú profesionálne salónové úkony ako silnejšie mikroihličkovanie, mikrodermabrázia či silné chemické peelingy. Ako najsilnejšia zbraň sa pri riešení hyperpigmentácií využíva frakčný resurfacing laser.